Tento článok je určený predovšetkým pedagógom a rodičom, ktorí sa starajú o dieťa so špeciálnymi potrebami. Dúfame, že zrozumiteľným spôsobom priblíži túto problematiku a pomôže rozširovať povedomie o ľuďoch s vysokou citlivosťou. Zameriame sa na to, ako môžeme v kolektíve rozpoznať dieťa, ktoré v odborných kruhoch býva označované za hypersenzitívne.
Najprv si povedzme niečo viac o tomto pojme – označuje človeka, ktorý má na rôzne zmyslové podnety odlišné, omnoho intenzívnejšie reakcie ako väčšina ľudí. Laikovi sa môže zdať byť príliš citlivým a jeho správanie je hodnotené ako nepochopiteľné. Táto citlivosť na podnety je fyziologicky daná – spôsobuje ju nervová sústava, ktorá je zodpovedná za spracovanie vnemov. Hypersenzitivitu majú často ľudia s ADHD, poruchami autistického spektra ale môže sa, samozrejme, objaviť aj v iných prípadoch.
Dospelí nám dokážu povedať, že toto je im nepríjemné, že majú omnoho nižší prah bolesti alebo sú zvukocitliví. No ale čo deti? Ich schopnosť opísať svoje pocity býva často limitovaná kognitívnymi a verbálnymi schopnosťami. To však nijako neznižuje ich utrpenie, práve naopak. Ako môžeme teda rozpoznať takéto dieťa v kolektíve a uľahčiť mu nielen adaptáciu ale aj život?
Niekedy sú znaky ľahko rozpoznateľné – napríklad sa dieťa ľaká pri hlasných zvukoch, začne plakať keď niekto kričí alebo si zakrýva uši. Vieme si rýchlo všimnúť, že je citlivé na zvuky. Zložitejšie je to pri reakciách, ktoré nemusia byť typické. Dieťa si nemusí uvedomovať, že mu prekážajú hlasné zvuky či ostré svetlo. No zrazu začne v triede pociťovať veľký diskomfort a jeho stres narastá. Následne sa môže začať sťažovať na bolesti bruška alebo nám odmietne jesť v jedálni.
Iné znaky môžu byť napríklad menej známe – dieťa sa veľa „ošíva“, naťahuje si golier trička, napráva si ponožky alebo plače, že nechce mať na hlave čiapku. Toto môže nasvedčovať citlivosť na hmatové vnemy – oblečenie ho škriabe kvôli vlastnostiam materiálu, prítomnosti štítkov či hrubých švov. V školskom prostredí takéto dieťa môže mať problém písať na tabuľu s kriedou, chytať sa špinavej špongie a bude sa omnoho častejšie pýtať umyť si ruky.
Hypersenzitívne deti sú viac unavené – budú sa častejšie uzatvárať do seba, nebudú sa chcieť zúčastniť spoločných aktivít, budú líhať na lavicu počas hodiny. Môžu ich tiež bolieť oči od svetla a tak si ich budú šúchať, prípadne budú výrazne žmúriť.
Nuž a jeden z častých znakov je aj ustráchanosť, hanblivosť alebo až úzkostlivosť dieťaťa. Jeho emócie sú veľmi silné a aj sa prejavujú intenzívne – záchvaty plaču alebo naopak úplné ticho, potrebujú neustále uisťovanie a aj 30 -krát sa pýtať tie isté otázky. Potrebujú zvýšenú istotu vo svojom živote a najmä pochopenie od dospelých. Zvýšená citlivosť sa môže prejavovať aj neochotou súťažiť, napríklad na telesnej. Prípadná prehra predstavuje pre dieťa obrovský stres, na ktorého zvládnutie ešte nemá dostatočnú zrelosť. Ak ho vyvoláme pred tabuľu, môže sa od strachu triasť a dokonca sa tak zaseknúť, že nebude schopné pokračovať.
Tu naozaj nepomáha žiaden nátlak. Žiadne vyhrážanie. Práve naopak, ak sa pokúsime takéto dieťa nasilu vtesnať do našich predstáv, ako by malo reagovať, ako by sa malo správať, ľahko sa nám stane, že ho zlomíme. Kto za to potom bude niesť zodpovednosť?
Práca s kolektívom detí je veľmi náročná. Vyžaduje si naozaj nielen pedagogické zručnosti ale aj empatiu a ľudskosť. Nároky na osobnosť učiteľa sú vysoké nie kvôli tomu, že rodič chce naňho hádzať svoju zodpovednosť za výchovu (aspoň by to tak určite nemalo byť) ale najmä preto, že zveruje svoje dieťa do cudzieho prostredia a neznámym ľuďom. Rodičia, ktorí majú doma hypersenzitívne dieťa zažívajú rok čo rok obavy – nastúpi ich dieťa do škôlky či školy? Podarí sa im zvládnuť adaptáciu? Dostane ich dieťa chápavého učiteľa?
Preto je nesmierne dôležité, aby sa v spoločnosti zvýšila informovanosť a pochopenie pre vysoko citlivých ľudí. Nie je to z ich strany manipulácia. Je to zraniteľnosť v pravom slova zmysle. No ak im poskytneme oporu a bezpečné prostredie na rozvoj, vyrastú z nich pravdepodobne vysoko inteligentní, citliví a empatickí ľudia.
